Mestská polícia zasahovala
Podarilo sa nám postaviť si rodinný dom.Stavebnú pôžičku, ktorú sme naň mali sme splácali dvadsať rokov, na oplátku sme mali dom v zálohe. Po splatení dlhu sme dostali poštou list vlastníctva a to bez ťarchy. Bol to naozaj dôvod k veľkej oslave. Medzitým aj naša prvotná radosť z nového domu vyprchala. Náš dom bol v radovej zástavbe a začali sme mu hovoriť "predĺžený činžiak". Vrchní susedia sa po čase rozviedli. Ich rozvod nás svojim spôsobom poznačil všetkých. Ako to už býva, vždy jeden ťahá za kratší koniec. V ich prípade bol ukrivdený náš sused. Zo susedy sa vykľula harpia. Ostala bývať aj spolu s dcérou v dome a strpčovali nám život. Spôsobov mali veľa a jeden z nepríjemných bol, že si púšťali hlasnú reprodukovanú hudbu. Každá komunikácia s nimi sa konbčila incidentom.
V našej domácnosti spolu s nami bývala aj moja stará, chorá a zlomená mama a práve v deň, keď sme si pripomínali výročie úmrtia môjho otca, zase sme malu hudbu od susedov. Mali sme toho už dosť, a tak sme zavolali mestkú políciu.Hliadka polície prišla skoro. Suseda policajtov privítala v krátkom tričku a nohavičkách, nohy malá holé. Jeden z policajtov ju vyzval, aby stíšila hudbu, aby vyhovela susedom, že ich to ruší. Ona nato, že mi nevyhovie,mne,panej nášho domu, že mne vyhovie iba jej bývalý muž, ktorého som vraj pred rokmi, keď ona bola v pôrodnici zvádzala. Ja a dvaja policajti sme stáli na chodníku, k nim do domu vedie asi päť schodov a pred vstupom do domu majú malú plošinku. Vyvýšená plošinka jej poslúžila ako javisko a na nej predviedla zvádzanie. Ja som mala byť opretá o spoločný plot. Ruky som mala mať hore na plote, to bol jej komentár, pritom mala ruky hore. Mala som robiť kliky a vábiť ho, že no poď, no poď mi to spraviť. Predvádzala to skutočne majstrovsky.Hudba, kvôli ktorej som policajtov volala, ešte stále hučala a ona do rytmu s holými nohami robila polodrepy a prsia sa jej pritom smiešne natriasali. Privolaní policajti aj zabudli susedu vyzvať, aby sa aspoň primerane obliekla.
