B je klamár, C je poctivý.
Zdôvodnenie:
Vychádzajme z reakcie B, ktorý tvrdí, že A o sebe povedal, že je klamár. Toto tvrdenie (tvrdenie B o výroku A) nemôže byť pravdivé. A by totiž o sebe nikdy nemohol povedať, že je klamár, ani keby bol poctivý, ale ani keby bol klamár. Ak by bol klamár by to nemohol povedať preto, lebo takéto tvrdenie by bolo pravdivé a klamár vždy len klame. Naopak, ak by bol poctivý, by to nepovedal preto, že by vlastne klamal a poctivý vždy hovorí len pravdu. A teda musel o sebe tvrdiť, že je poctivý, bez ohľadu na to či je poctivý alebo klamár.
Z uvedeného vyplýva, že B klamal, ak tvrdil, že A o sebe povedal, že je klamár. B je teda klamár. Tiež je zrejmé, že C hovoril pravdu, ak tvrdil, že B klame o výroku A. C je poctivý.
